Psychický teror v paneláku - vojna, ktorú nevidíme

Autor: Natália Dudášová | 21.4.2014 o 13:30 | (upravené 21.4.2014 o 13:38) Karma článku: 16,11 | Prečítané:  21223x

Rok 2006. Mladá slečna Mária sa aj so svojim priateľom Jurajom rozhodli pre kúpu útulného 4-izbového bytu v pokojnej časti malebného mesta Poprad. Plní radosti a očakávaní sa do sťahovania pustili s veľkým nadšením.  To však ešte netušili, že život v novej štvrti a s novými susedmi nebude prechádzka ružovou záhradou...

Koláž fotografií, ktoré nám poskytla slečna Mária..Zachytávajú škody, ktoré po sebe Jozef niekoľko rokov zanechávaKoláž fotografií, ktoré nám poskytla slečna Mária..Zachytávajú škody, ktoré po sebe Jozef niekoľko rokov zanechávaNatália Dudášová

 

Prvé mesiace spolunažívania sa niesli v pokojnej atmosfére, mladý pár sa zoznamoval s ďalšími obyvateľmi bytového domu. Na poschodí, kde sa nachádzal aj byt slečny Márie, bol byt ešte jeden. Susedia oproti zo začiatku pôsobili ako milá, usporiadaná rodina. Mária s nimi mala korektné, ba až priateľské vzťahy. Nemala sa na čo sťažovať.

Všetko sa ale zvrtlo ako šmahom prútika v momente, keď sa manželský pás z vedľajšieho bytu rozhodol pristúpiť k radikálnemu kroku v ich živote - k rozvodu.

Po súdnom konaní, kde tento manželský pár rozviedli, sa veci diali veľmi rýchlo -žena aj s deťmi byt opustili a pán Jozef ostal vo veľkom 3-izbovom byte úplne sám. A tak začal svoju samotu riešiť ,ako inak, alkoholom. Postupne si slečna Mária začala všímať zmeny v správaní pána Jozefa. Čoraz menej chodil von, smeti sa pred jeho dverami hromadili a ak sa náhodou na spoločnej chodbe stretli, pôsobil veľmi zanedbano, apaticky a odmerane.

Ako tak plynuli dni a pán Jozef bol v paneláku už skoro zabudnutou osobou, začala si slečna Mária pred svojimi dverami všímať zvláštne veci. Po návrate z práce si v kvetináči na medziposchodí našla tlejúce ohorky od cigariet, opľuté dvere sa začali stávať samozrejmosťou. Iný deň jej chýbala rohožka pred dverami, niekedy počula divné zvuky aj v noci. Akoby niekto postával pred dverami a do niečoho vášnivo ryl. Na jej udivenie to neboli len halucinácie v stave spánku. Ráno pri odchode z domu mala vchodové dvere rozryté a v koženom poťahu si našla pár vulgárnych vyjadrení na jej adresu. Nevedela, čo sa deje, nerozumela zmenám správania u jej suseda. Áno, už sa dovtípila, že je to práve pán Jozef, ktorý si takto „vypĺňa" svoje nudné dni.

Situácia začala naberať veľmi rýchly spád - ničenie Máriinho majetku sa pre Jozefa stalo každodennou zábavkou. Poškrabané kukátko na dverách, zničené dvere, ďalšia ukradnutá rohožka...Nočné výlety  pred Máriine dvere, neustále vyzváňanie v nočných hodinách, búchanie na spoločnú stenu.

Nevydržala to. Po niekoľkých atakoch jej vlastného domu sa po prvý krát odvážila privolať na pomoc ochrancov zákona. Tí prišli, zistili čo je vo veci, spísali zápisnicu, odfotili poškodený majetok a odišli. S tým, že oni s tým nemôžu nič urobiť, keďže nie sú žiadni nezávislí svedkovia a takto je to len jej tvrdenie proti jemu. Samozrejme, že pán Jozef všetko poprel. Nasledovali nekonečné papierovačky a ťahanice s rôznymi úradmi. Mária bola plná odhodlania a verila, že predsa len musí byť spôsob, ako Jozefovi dosvedčiť tieto útoky.  No čím viacej bojovala, oznamovala nekončiace napadnutia a psychický teror, ktorý dennodenne prežívala, tým viacej to v Jozefovi vrelo a svoje útoky stupňoval.

Nikdy ju však fyzicky nenapadol, nikdy jej nič neurobil pred očami, všetko mal premyslené a svoje činy naplánované. Najhoršie na tom bol fakt, že pri jeho vyčíňaní ho nevidel nikto iný okrem Márie a jej priateľa. O očitých svedkoch sa teda nedalo hovoriť. A keďže neboli svedkovia, neboli ani objektívne dôkazy. Darmo Mária atakovala úrady množstvom fotografií, zvukových nahrávok. Zbytočne za každým, čo Jozef niečo urobil, Mária alarmovala políciu. Opakoval sa ten istý scenár - prišli, spísali Máriinu sťažnosť, zazvonili Jozefovi, ktorý poväčšine dvere ani neotvoril a odišli.

Samotné dôkazy nám poskytla práve slečna Mária, ktorá so slzami v očiach vyťahuje hrubý šanón plný papierov: „Čo vám poviem, veď si to pozrite sami", smutne dodáva a my sa začíname prehrabovať v kope spisov a oznámení, na ktoré Mária už len bezmocne prizerá. „Neviete si ani predstaviť, aké je to strašné. Z práce prichádzam domov unavená v poobedňajších hodinách. Približne do siedmej večer mám pokoj a potom to začína. Vykrikovanie, že som k*rva, že som špina a podobné nadávky už ani neriešim, len bezmocne pridám hlasitosť na televízore."

Po prezretí sťažností, ktoré nám Mária poskytla zisťujeme, že úrady vlastne píšu stále to isté už dlhých 8 rokov - to, čo pán Jozef robí, nie je klasifikované ako priestupok. Nie sú dôkazy, že to spôsobil on . Pri poslednej Máriinej sťažnosti sa slečna dočkala odpovede, ktorá ju už vôbec neprekvapila, pretože znenie týchto listov už pozná naspamäť. Obvodné oddelenie Policajného zboru v Poprade v tejto veci vydalo stanovisko: „ Vec, ktorá bola oznámená dňa 7.2.2014 a to priestupok proti majetku - (poškodenie vchodových dverí), bola v zmysle Zák. č. 372/1990Zb. uložená, nakoľko sa v zákonnej lehote nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba."

Zúfalá Mária hľadala pomoc asi všade - okrem polície písala aj na Obvodný úrad v Poprade, Krajský úrad v Prešove, dokonca aj na Okresné stavebné bytové družstvo. Úrady sa odkazujú jeden na druhého a v konečnom dôsledku je odpoveď stále tá istá. Nedá sa nič robiť. Zákony sú v tomto prípade úplne slepé, hluché.

V roku 2009, keď Mária začala o problémoch so susedom rozprávať aj iným majiteľom bytov v danom paneláku sa rozhodlo, že na domovej schôdzi bude v programe jedným z bodov aj prejedanie spolunažívania s pánom Jozefom. Schôdza sa konala presne 16.10.2009. Následne nachádzame v spisoch opäť oznámenie o porušovaní domového poriadku z 1.12.2009. V sťažnosti sa uvádza: „ Dňa 16.10.2009 na schôdzi vlastníkov sa p. Jozef zaviazal, že bude dodržiavať zásady korektného spolunažívania. Celý priebeh SV je zadokumentovaný aj v zápisnici. V súčasnosti však dochádza zo strany p. Jozefa k opätovnému konaniu. Žiadame Vás preto o vykonanie potrebných zákonných krokov, aby došlo k náprave."

Nič sa nezmenilo, žiadna náprava. Zmenilo sa len to, že pánovi Jozefovi sa prestalo páčiť spiknutie viacerých susedov proti nemu a tak začal terorizovať aj ich. Nepomáhalo nič, ani vyhrážky, ani polícia, proste nič. A tak sa postupne susedia začali od prípadu dištancovať a Mária v tom bola opäť sama. A bohužiaľ aj stále je.

Útoky naďalej pretrvávajú, škody sú viditeľné už pri vstupne do vchodu - poškriabané poštové schránky, zničená omietka, ohorky od cigariet. Pred domom sú vytrhané kvety, ktoré slečna Mária s najlepšími úmyslami zasadila pre zveľadenie okolia. Zarazilo nás aj to, že na Máriinej poštovej schránke je jej meno prelepené a nahradené iným menom. „Teraz mi poštárky ani nedoručujú poštu, keďže moju schránku nevedia nájsť. Poštu si dávam posielať do práce, pretože inak to nejde", vysvetľuje Mária. To je len minimum toho, čo jej neprispôsobivý sused za dlhých 8 rokov spáchal. „Uvažujem už dlhší čas nad zmenou bydliska. Ale vôbec to nie je jednoduché. Nemám už síl to riešiť, totálne som voči všetkému rezignovala."

Vojnu, ktorú vedie Mária s Jozefom a ktorá ani zďaleka nekončí, ignorujú policajti, úrady a hlavne zákony. Susedia sa pre istotu stiahli do úzadia, pretože ani jeden z nich nechce prežívať také trápenie ako Mária. Na záver chceme ešte dodať, že za celý ten čas bola pánovi Jozefovi udelená len 1 pokuta vo výške 500 Sk...Názor si môžete utvoriť sami.

Psychický teror je v niektorých prípadoch oveľa horší ako ten fyzický. Susedské vzťahy sú neuveriteľne dôležité, pretože bývať s niekým takmer pod jednou strechou a nevychádzať s ním je ako nočná mora. Prečo sú teda zákony postavené tak, že nechránia slušných ľudí? Na koho sa obrátiť v núdzi? To sú naozaj len otázky, ktoré si kladieme, ako sa hovorí, do vetra. Odpovede sa nikdy nedočkáme. A tak sa z nás sa stávajú trpitelia, ktorí len mlčky pozerajú na tých „hore" a čakáme, či sa niekto z nich nad nami zľutuje a podá nám pomocnú ruku. Čakanie na Godota...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?